Vyspovedali sme Majku Danihelovú nielen o knihách
Na svojom konte máš fantasy aj darkromance. Aké je to pre teba písať dva také odlišné žánre?
Vždy som mala rada fantasy a romantické knihy a to, k čomu mám najbližšie, sa mi aj najlepšie píše. Dedička ruže bol tak trochu experiment, obzvlášť pokiaľ ide o hlavnú hrdinku, ktorá je veľká klamárka. Ja napríklad vôbec neviem klamať, takže som si čítala knižku o výrazoch tváre a gestách, aby som jej postavu spracovala čo najautentickejšie. Okrem toho som sa i pri tejto knihe vyhrala naplno so svojou fantáziou – nájdete v nej rôzne záhady a prvky sci-fi.
A ktorý žáner sa ti teda písal lepšie?
Nerozlišujem medzi tým, ktorý žáner sa mi píše lepšie. Ak mám rozpracovaných viac rukopisov, zameriavam sa na ten, na ktorý mám v danom čase náladu.
Vo svojich knihách máš vždy fiktívne miesto, kde sa príbeh odohráva. Je to tak pre teba ako autorku ľahšie, ak si vytvoríš vlastný svet?
Áno. Rada si budujem vlastné mestá a svety. Je to skoro ako The Sims, ale vo Worde. No okrem toho prepájam s vymyslenými miestami aj tie existujúce, napríklad rôzne symbolické či tajuplné stavby ako Stonehenge či maltský komplex chrámov.
Povedz nám niečo viac o sérii Kronika strateného impéria. O čom knihy sú a pre akého čitateľa by si príbeh odporučila?
Hlavná hrdinka má v prvej časti – V znamení ametystu – sedemnásť a dostane sa z nášho sveta do Spoločenstva národov, konkrétne do Ametystového lesa, kde žijú víly a voktariani. V tomto svete sa rasy rozlišujú podľa špecifických znakov, ktoré má Meggie odlišné od ostatných, a to ju dostáva do veľkého nebezpečenstva. Snaží sa nájsť cestu domov a popritom pochopiť, čo sa s ňou deje. Po čase však zistí, že s novým svetom je prepojená viac, ako si myslela.
Od vydania prvej časti ubehlo veľa času. Čitatelia si úpenlivo pýtali pokračovanie, no dočkali sa ho až tento rok. Aké to pre teba bolo s touto sériou?
Strávila som s ňou viac ako jedenásť rokov života a pokiaľ sa nájdu čitatelia, ktorí stoja o pokračovanie, verím, že stále budem mať čo povedať. Snažím sa písať ďalej a budem dúfať, že príbehy uzrú svetlo sveta aj v tlačenej podobe.
Nakoniec si sa nevzdala a zabojovala si. Aj za svoj príbeh, aj za svojich čitateľov. Veríme, že im pokračovaním tejto skvelej série ulahodíme. Môžeš nám na navnadenie prezradiť niečo o pokračovaní?
Príbeh ide o niečo hlbšie ako pri jednotke a je dlhší. Čitatelia sa dozvedia viac o cudzincovi. O kráľovskej rodine. Pribudnú nové postavy. Meggie sa ocitne pred ťažkými rozhodnutiami, zatiaľ čo sa pokúša odhaliť záhady svojho srdca, ale aj sveta, do ktorého ju preniesla prorokyňa Narma.
Našich verných čitateľov tiež zaujíma, kedy bude pokračovanie darkromance Dedička ruže. Prezradíš nám, či je už kniha napísaná, alebo kedy ju môžeme očakávať?
Tento rok mám veľmi náročný a s písaním je to u mňa ťažké. Pripadalo mi to, že popri práci som nemala čas ani energiu písať ešte aj niečo vlastné a veľmi ma to mrzí. Dúfam, že čoskoro nájdem motiváciu a stratenú rovnováhu, pretože keď si prechádzam veľkými životnými zmenami, či už dobrými, alebo zlými, vždy sa mi v takom období ťažko tvorí. Rukopis druhej časti Dedičky mám rozpracovaný, vlastne takmer hotový, už len dopísať posledné scény a poriadne ho zeditovať.
Kniha Dedička ruže je jedna z našich vizuálne najkrajších kníh aj vďaka kvetovej oriezke. Môžeš nám opísať cestu k tejto krásnej obálke?
Michelle pôvodne navrhla na Dedičku ruže odlišnú obálku, ktorá napokon skončila na predsádkach a ako oriezka, z čoho sa veľmi teším. Kniha je jednoducho nádherná a je pre mňa obrovskou poctou, že ide práve o môj príbeh, ktorý sa môže pýšiť touto krásnou grafikou. Roky som obdivovala zahraničné knihy s oriezkami a vždy som chcela mať vlastnú. Už knižka Placebo má super oriezku, preto som dúfala, že môj nápad aspoň zvážite. Doteraz sa mi nechce veriť, že sa to podarilo.
Teraz trošku odbočme od Majky autorky a poďme si posvietiť na Majku čitateľku. Pracuješ ako editorka, v postate nonstop prichádzaš do kontaktu s knihami rôznych žánrov. Je čítanie pre teba stále relax, aj keď denne stráviš hodiny nad textami?
Posledné dva roky čítam na zrelaxovanie čoraz menej kníh. Je mi to trochu ľúto, ale nevládzem. Ak celý deň sedím za počítačom a pozerám do textov, je ťažké oddýchnuť si pri knižke.
Aké žánre rada čítaš?
Fantasy a romantiku.
Odporuč nám nejaké knihy, ktoré v tebe zanechali dojem.
Tento rok u mňa vedie Hra o dedičstvo. Táto kniha má všetko, čo zbožňujem na príbehoch. Skvelé postavy, prepracovaný, zložitý dej a hlavne veľa záhad, ktoré treba objasniť. Trochu z iného súdka je to potom kniha Kód štíhlosti, ktorá úplne zmenila môj pohľad na stravovanie a v podstate mi zachránila krk v hodine dvanástej. Ak chcete schudnúť, máte cukrovku a mnoho zdravotných problémov, rozhodne odporúčam.
A aký máš vzťah k našim domácim autorom? Čítaš domácu tvorbu?
Tento rok som prečítala pomimo práce celkovo veľmi málo kníh, skôr sa dostanem k slovenským rukopisom pred vydaním. Pokiaľ som editorka, na tieto texty sa mi dosť ťažko formuje objektívnejší názor, keďže ich vidím v nefiltrovanej podobe. K našim autorom mám však lepší vzťah ako kedysi a aj čítam viac domácich kníh vďaka editorstvu. Som rada, že u nás čoraz viac autorov dostáva šancu vydať knižky.
Vedela by si si s nejakým autorom alebo autorkou predstaviť knižný duet? Ak áno, s kým a prečo?
S Michelle. So svojou grafičkou. Pretože aj keď jej ešte nevyšla knižka, píše úžasne a mám dojem, že k jej štýlu písania mám najbližšie. Viem si predstaviť, že by sme sa v písaní dokázali skvele zladiť.
Približne koľko kníh prečítaš ročne?
Približne štyridsať, no tento rok je to menej. Jeden rukopis, čo opravujem, však musím zvyčajne prečítať trikrát.
Ako by si popísala svoj ideálny večer?
Grilovačka s priateľmi, návšteva kina, hranie stolových hier alebo relax pri dobrom seriáli.
Teraz nám skús priblížiť tvoje písanie. Máš nejaké rituály, časti dňa, kedy sa ti píše najlepšie, nejaké osnovy či spisovateľské výzvy?
Kedysi som vedela písať hocikedy, ale posledné roky sa mi pracuje najlepšie ráno a doobeda. Ako osnovu využívam hlavne plot board – zvyknem si rozložiť papieriky so základnými dejovými bodmi po obývačke a do toho sa mi ľahko dopĺňajú ďalšie veci. Pokiaľ ide o spisovateľské výzvy, tie si už radšej nedávam, aby som nebola sklamaná. Nateraz budem rada, ak sa mi podarí dokončiť dvojku Dedičky a trojku Kroniky.
Aké máš hobby mimo práce, písania a čítania?
Učím sa čínštinu a kórejčinu, rada fotím, športujem, pečiem a pozerám seriály.
Prezradíš nám o sebe niečo, čo o tebe vie málokto?
Každý deň dodržiavam 18-hodinový prerušovaný pôst a veľmi mi to pomáha na zdravotné problémy. Fungujem takto už od minulého roka.
Čo si myslíš o knižnom trhu na Slovensku? Aký je? Akí sú čitatelia?
Páči sa mi, že sa náš knižný trh rozrástol o nové talenty a je skvelé, že čitateľská komunita sa snaží podporovať domácu tvorbu. Občas ma však prekvapuje súťaživosť alebo až neprajnosť, ktorá tu panuje. Príde mi to nezmyselné vzhľadom na to, aký máme malý knižný trh. Všetci by sme si mali skôr pomáhať a nie si podkopávať navzájom nohy. Verím však, že stále je tu viac tých dobrých a láskavých ľudí, a kým to tak zostane, vydanie bude pre autorov radosťou.
Kde sa ako autorka vidíš o päť rokov?
Radšej veľmi nerozmýšľam o budúcnosti. Človek môže mať dopodrobna premyslené plány, ale nikdy nevieme, čo nás postretne. To tie naše plány môže kompletne zmeniť alebo spraviť nereálnymi. Nechcem byť sklamaná z toho, že sa nenaplnili moje očakávania a predstavy.
29.11.2022 si mala v Panta Rhei Poštová v Bratislave besedu aj krst knihy, teda oboch kníh – Dedička ruže a V znamení rubína. Môžeš nám o tejto milej udalosti čo-to povedať?
Nie som práve najspoločenskejší typ. Najlepšie sa cítim v kruhu blízkych a priateľov, takže besedovanie je pre mňa mimo komfortnej zóny a stále si na to zvykám. Musím však povedať, že aj keď som bola pred besedou nervózna, napokon som si ju užila práve vďaka príjemnej atmosfére a úžasnej spoločnosti. Veľmi ma teší, že mňa a Baju prišlo podporiť veľa slovenských autoriek a aj čitateľky. Na túto udalosť budem dlho spomínať a pevne verím, že nebola posledná.
Na záver odkáž niečo našim čitateľom a my ti ďakujeme za príjemný rozhovor. Už teraz sa tešíme na tvoje ďalšie knihy.
Všetkým vám zo srdca ďakujem, že čítate naše knižky. Dúfam, že naše príbehy vám aj naďalej budú prinášať veľa radosti a nových zážitkov. Nie je pre autora nič krajšie ako spokojný čitateľ.
Ďakujem za rozhovor.
Galéria
